Za Karpatskym lesom

Na prechádzke za Karpatským lesom,
Raz stratil som sa a nevedel som, kde som.
A hľa, vtom ku mne prichádza kýsi človek,
Chce vedieť, či sa smie spýtať a ja že na čokoľvek.

A už aj letí jeho prvá otázka,
Či poznám ten kraj, či viem o ňom len z obrázka.
Ja nechápal som vôbec, načo sa ma pýta,
A on, že či som hluchý, keď som sem zavítal.

Vraví mi:
"Nám, čo tu žijeme, nám to tu nebolo jedno,
Aj keď sme žili v biednom.
Ale mnohí z nás už nevidia tých krás,
Ktoré nás obklopujú, a tak len rezignujú.
Je pravdou, že nás kŕmili nezmyslami o Krajine Sľubov
A niekto im to zhltol.
A tí hrdí, čo sú, tak neveria už
A nemajú silu vyviesť sa z omylu.

Tak pýta sa ma starec, či som nezachytil správu.
Len tí sú odpísaní, ktorí vystúpili z davu.
Ja s nepochopením obzerám sa naokolo.
Či v tomto krásnom raji, to tak naozaj bolo?

Vraví mi:
"Nám, čo tu žijeme, nám to tu nebolo jedno,
Aj keď sme žili v biednom.
Ale mnohí z nás už nevidia tých krás,
Ktoré nás obklopujú, a tak len rezignujú.
Je pravdou, že nás kŕmili nezmyslami o Krajine Sľubov
A niekto im to zhltol.
A tí hrdí, čo sú, tak neveria už
A nemajú silu vyviesť sa z omylu.

Ešte stále mi v tom nebolo jasno.
Vravím si: "Odchádzam", a tým to pre mňa haslo.
No vtom muž na mňa kričí a ukazuje rukou.
Tou cestou sa ide do pekla, a tak som tam nakukol.

Vraví mi:
"Nám, čo tu žijeme, nám to tu nebolo jedno,
Aj keď sme žili v biednom.
Ale mnohí z nás už nevidia tých krás,
Ktoré nás obklopujú, a tak len rezignujú.
Je pravdou, že nás kŕmili nezmyslami o Krajine Sľubov
A niekto im to zhltol.
A tí hrdí, čo sú, tak neveria už
A nemajú silu vyviesť sa z omylu.