Národ Holubičí

Národ holubičí
Nad Tatrou sa blýska hromy divo bijú
A tak sa chlapci pod Tatrami s dievčatami skryjú
Tam sa miluju, chilluju, tancujú a smejú
vtáci létajú, ryby plávajú, slováci pijú.
Od Tater k Dúnaju spievajú o tom čo majú a nemajú
a že se nedajú, nehrajú, nezapredajú
a dúfajú, že stále stúpajú no nezabůdajú,
že padajú no vstávajú len keď sa spájajú.
Viac ako iba sól a chleba slovanstvo je cela veda
spolu silny sám nikdo neznamena veľa
a pre mňa pohan ako kresťan neverim v boha
čo ťa trestá,
verim v človeka chcem ho prebrať šanca dá sa prespať.
To Slovensko naše posial tvrdo spalo,
tak tvrdo že z neho už vela nezostalo,
kto ho zobudi keď nie tie blesky hromu,
... a pozri sa čo sa nam to stalo,
národ holubičí. (ej, ej, ej.)
len pokym sa ta holubica neopiči(jeje.)
národ holubičí. (ej, ej, ej.)
to srdce Európy nikdo nezničí(jeje.)
Dlho sme tancovali, tak ako iní hrali
nerozmyšlali, spali, dokym nás z kože drali
roky nás utlačali aj tak nas nedostali
kym jedni lamentovali, tak iní vrabcovali
obetovali život zemi ktorú milovali aby sme tu pokoj mali, sami si gazdovali.
Na tomto kúsku raja matka gaja vždycky bola
tá ktorej poďakovali lebo z nej život brali
no zobrali len koľko potrebovali a siali
s laskou žiali, tvorili a deti odchovali
zachovali svoje zvyky ďalej tradovali
aj ked cudzie vlajky viali nikdy neumlčali
túžbu po slobode, kto za pravdu horí
vie že zajtra bude lepšie aj ked dnes to bolí
ideály boli no špina na ne sadá