Tápem

Píšem to kilometre od domova.
S kameňom na srdci,
jak skala dva aj pol tonová.
Zahodím sentiment,
keď nechcem aby bol to román.
Som v tomto ako Momo,
nenechám sa okoňovať.
A mama by aj chcela,
nech sa už usadím.
Ja sedím na balkóne,
pozerám jak stúpa dym.
Rozmýšľam, že či sa tam
postavím a upažím .
A krokom do prázdna si
zatvorím tie ústa "bim".

Tápem .
Tápem .
A zopár rokov v piči,
ego moje vráť sa na zem.
Tápem .
Tápem .
Prepáč, že nemám city
ja sa občas sám nechápem.

Možno sa pýtaš, prečo
som to takto zahodil?
Možno som jebnutý
a možno sa tak narodil.
A možno plačeš a
pozeráš stále na mobil.
A modlíš sa aby konečne
zasvietil a zazvonil.
Som ako chladný nemec,
skurvene chladný sebec,
čo sa asi tak už nikdy
nezaľúbi vďaka tebe.
No mám to zaslúžene,
veď mám tú skalu v mene.
Nechutne tvrdý Peter,
čo mohol byť aj snúbenec!

Tápem .
Tápem .
A zopár rokov v piči,
ego moje vráť sa na zem.
Tápem .
Tápem .
Prepáč, že nemám city
ja sa občas sám nechápem.

Tieto riadky píšem
v prázdnom byte.
Mám v hlave otázky
čo neboli na maturite.
Koľko tých fejkerov tam čakalo,
kým na to príde.
Aj tak sa obávam, že či
ma vôbec zastúpite.
Ja som si vždycky veril,
- Ty si mi neverila.
No kurva prečo taká
neistota v tebe žila?
Si krásna žena,
a toto si chcela počuť vkuse.
No škoda, že to vravím teraz,
keď je po funuse.

Tápem .
Tápem .
A zopár rokov v piči,
ego moje vráť sa na zem.
Tápem .
Tápem .
Prepáč, že nemám city
ja sa občas sám nechápem.

Je to klišé,
že nám nepomohla láva.
Úprimne dúfam, že sa ti
už lepšie spáva.
Není to bohviečo,
keď jeden sa zabáva
A druhý ho čaká doma,
kedy ku brehom dopláva.

Ja som si dobrovoľne
vybral tento život.
Aj keď som chvíľu dúfal,
že to neskončilo.
Len som sa musel z toho
vypísať a vyrapovať.
No tebe nemusím už
asi toto vysvetľovať.

Tápem .
Tápem .
A zopár rokov v piči,
ego moje vráť sa na zem.
Tápem .
Tápem .
Prepáč, že nemám city
ja sa občas sám nechápem