Priznanie II.

Sú cesty, ktoré vedú niekam
Tam, kde to nikto nečaká
Spája ich nekonečná rieka
Alebo šíry oceán

Každý z nás ide inou cestou
A kreslí vrásku do zeme
Kým prídeme na jedno miesto
Kde sa raz všetci stretneme

Bolo to trpké priznanie
Spravila si mi v srdci dieru
Teraz si tam a ja som tu
Stratil som nádej, lásku, vieru

Bolo to trpké priznanie
Spravila si mi v duši dieru
Teraz si tam a ja som tu
Stratil som nádej, lásku, vieru

Sú cesty, čo nevedú nikam
Aj keď na púť by bola chuť
Myšlienka v hlave ticho tiká
A všetko môže vybuchnúť

Tá cesta často konca nemá
A duša je z nej boľavá
Menia sa mestá, menia mená
A to sa ťažko priznáva

Bolo to trpké priznanie
Ostala mi v srdci len diera
Teraz si tam a ja som tu
Umiera nádej, láska, viera
Bolo to trpké priznanie
Ostala mi v duši len diera
Teraz si tam a ja som tu
Umiera nádej, láska, viera

Sú cesty lepšie, sú aj horšie
Raz za odmenu, raz za trest
Srdcia obuté, nohy bosé
Nechávame sa nimi viesť

Z každej je celkom iný pocit
Sprava sa krútia do ľava
Každá z nich zdá sa niekde končí
No ťažko sa to priznáva

Bolo to trpké priznanie
Teraz už nemám v srdci dieru
Ty si tam a ja som tu
Našla som nádej, lásku, vieru

Bolo to trpké priznanie
Teraz už nemám v duši dieru
Ty si tam a ja som tu
Našli sme nádej, lásku, vieru