Keď človek nevie

Mám ten divný pocit, čo poznávajú všetci
Ale žiadne tušenie, kde sa skrýva ten prekliaty zdroj
Niečo je zlé, prehnité a skazené, predtucha, znamenie
V útrobách zúri šialený boj

Príde cez deň, v noci, nemávaš ho v moci
Paralyzér svalstva, duše, citov, svedomia, všetkých našich snov
Všetko je zlé, plesnivé a hrdzavé
Neznámo si sadá na svoj vytúžený trón

Ako hladný a vytrvalý červ
Bez rozmyslu kŕmiac svoje vnútro iným
Rastúc do obludných rozmerov cudzích chladných čriev
Rastie aj zhubný nekľud, čo voláme divným

Hlodá, cicia, hoduje
Rechce sa tam, lebo on už vie

On vie čo to znamená, keď vnútro plní tma
Keď divný pocit nenachádza dna
Keď už neovládame nič čo by sme normálne mali
Keď človek nevie, kde sa v ňom berie more zla

Pomôže zrejme načrieť do seba najhlbšie
Nahmatať tú sviňu kým sa ešte dá
Vyrvať, rozpučiť, spáliť, zgniaviť, zo sveta zniesť, vymazať
Kým sa ešte dá



Credits
Writer(s): Michal Puškár, Peter Kaštíl
Lyrics powered by www.musixmatch.com

Link