Obcas

(one, two, three, one)
Dnes ráno vstávam zase tak ako vždy
Keď iní ľudia dávno nespia
Na známy chodník chvíľu padal dážď
Zdá sa, že nečakane prestal
Deň sa zdá dlhý, ale je
Tuším, že život je krátky
Napriek tomu som celkom pokojná
Vidím jak slnko chytá kvapky
Občas mám chuť byť tým kým som
Sama sebe svetom, sama sebe človekom
A vietor čo mi v duši blúdi, ma nesúdi, keď ma budí dotykom
Občas mám chuť byť tým kým som
Sama sebe svetom, sama sebe človekom
Vietor čo mi v duši blúdi, ma nesúdi, keď ma budí dotykom
Oooooh, oooh
Oooooh, oooh
Včera sa vo mne niečo zlomilo, nič nestáva sa iba tak
Všetko je tak ako to má byť
A niekedy možno naopak
Cítim sa opäť trochu neisto
Rozhodnúť sa je vždy ťažké
Myšlienky sú zradné, vtedy mi napadne
A to je koniec tejto básne
Občas mám chuť byť tým kým som
Sama sebe svetom, sama sebe človekom
A vietor čo mi v duši blúdi, ma nesúdi, keď ma budí dotykom
Občas mám chuť byť tým kým som
Sama sebe svetom, sama sebe človekom
A vietor čo mi v duši blúdi, ma nesúdi, keď ma budí dotykom
Uuu, oooooh, oooh
Oooooh, ooh
(Huh, huh, tadam tadam, I say uh, I say uh, huh)