Od Lasky Zavisli

Mám bielu noc a čierny deň,
keď snívam stále vlastne bdiem,
čím viac sa mýlim tým viac viem,
snáď točí sa správne zem.

Spomienky nájdem v predstavách,
bojím sa o seba mať strach,
kľúč sa nám láme vo dverách,
aj bozky chladnú na perách.

Čo sa to nám len stalo,
všetko sa zdá byť málo, ver, sme závislí.
Kým koniec dá sa vrátiť, daj aj čo môžeš stratiť, vieš, nemáme síl.

Vždy keď sa dívam do dlaní,
vraj osud mám v nich písaný,
kam vedú brázdy od saní,
snáď nebo nás zachráni.

Čo sa to nám len stalo,
všetko sa zdá byť málo, ver, sme závislí.
Kým koniec dá sa vrátiť, daj aj čo môžeš stratiť, vieš nemáme síl,
sme od lásky závislí.

Čo sa to nám len stalo,
všetko sa zdá byť málo, ver, sme závislí.
Kým koniec dá sa vrátiť, daj aj čo môžeš stratiť, vieš, nemáme síl,
sme od lásky závislí,
sme od lásky závislí.

Mám bielu noc a čierny deň,
začínam byť tak neistý,
čím viac sa mýlim, tým viac viem,
od lásky sme závislí.