Duch Mesta

Kam ma vedie ulicami noc?
vábi ako jedovatý bozk.
Svetlá, oči, zvuky dunivé,
blúdia v ľuďoch city ohnivé.
To mesto
ma víta
a dvíha
sa v tme.
Farebné
neóny
ligocú
sa v sne.
Srdce bliká, v hrudi lampión,
láva leje sa mi z tela von.
Tma sa korienkami prepletá,
letí duša voľná do sveta.
To mesto
ma víta
a dvíha
sa v tme.
Farebné
neóny
ligocú
sa v sne.
Ilúzia, klam,
hra, hlavolam.
Mágia či sen,
rýchly pohyb stien.
Kúzlo zemských vrát,
fatamorgán.
Do krajiny šera vnikám.
Vzduchom kĺžem ako netopier,
cítim teplé vlhko, dotyk pier.
Hviezdy ako lekná na plese,
túžba do diaľky ma unesie.
Duch mesta
ma víta
a dvíha
sa v tme.
Farebné
neóny
ligocú
sa v sne.
Kam ma vedie ulicami sen?
kráčam bosá, usmieva sa zem.
Mesto budí jemná vôňa líp,
do tela preniká omamný beat.
Ilúzia, klam,
hra, hlavolam.
Mágia či sen,
rýchly pohyb stien.
Kúzlo zemských vrát,
fatamorgán.
Do krajiny šera vnikám.
Kam ma vedie ulicami sen,
ľudí čo sotva lezú do okien.
Mesto budí jemná vôňa líp,
do tela preniká omamný beat.