Stare casy

Jou, vráťme sa späť, keď sme sa stretávali na ihrisku,
to sú tie časy, keď sme v lete boli na sídlisku,
celý deň v krátkych gatiach a bielom tričku,
a každý večer sme sa odložili na lavičku,
buď sme sa len tak flákali alebo hrali basketbal,
a chlapci si sem chodili vybaviť materiál,
ešte sme nemali skupinu, no už som rýmoval,
to sú tie staré časy, ktoré som tak miloval.
Každý večer som si u Filipa načapoval tri
a až do noci sme na playečku drtievali hry,
boli sme mladí chlapci, čo si chceli splniť sny,
mnohí už niečo dokázali raz musíme aj my.

Staré časy odchádzajú, prichádzajú nové,
ale stále nedokážem zabudnúť na všetko dobré,
bolo toho veľa a tie zážitky sú silné,
stále to mám v sebe aj keď teraz žijem iné
veci ako predtým, už to neni iba o tom ako vypadnúť von z domu,
potom vybaviť sa bongom a vyvaliť sa na lavičku a popíjať z vína,
teraz keď som starší tak už vidím veci inak.

Pamätám si na tie časy jak keby to bolo včera,
behali sme po tých uliciach od rána do večera,
nikto nemal žiadny stres chceli sme len niečo vypiť,
nejaké lacné víno aby ostalo na cigy,
a nemali sme lóve, aj tak bolo všetko fit,
stačili nám nejaké dievčatá a voľný byt,
a tam všade samý dym a samí tancujúci ludia,
párty neni párty, keď tam neni hlasná hudba,
a párty neni párty keď sú za dverami fízli,
schovajte to bongo, brácho, musíte byť rýchli,
policajt sa pýta, či tu fajčíme aj trávu,
s očami jak číňan vravím,, Ne pijeme kávu,,
boli sme tak mladí a tak šialení až strach,
a pretekali sme sa v pi*ovinách, kto dá viac,
a všade kam sme došli bolo veselo a rušno,
mali sme tak krásne v pi*i, že mi je za tým až smutno,
staré dobré časy...

Staré časy sú už preč už sa nemôžeme flákať,
každý chodí do roboty, chlapci musia makať,
už sa nemôžeme len tak za*ebávať,
treba riešiť robotu a ráno zase vstávať,
kedysi sme spolu behávali každý deň,
dnes sa vidíme tak možno raz za týždeň,
tak to ale chodí, všetci sú rozlietaní,
vidíme sa iba na akciách roz*ebaní.

Spomínam si na tie časy jak to bývavalo,
keď H16 nepoznal nik, heh bývavalo,
mali sme len svoje vízie, písali prvé texty
a obzerali každú babu, ktorá bola sexi,
v banke nula korún a 200 v hotovosti,
ešte malá predstava o zodpovednosti,
malé problémy a skoro žiadne povinnosti,
o to viacej času ostávalo na blbosti.
Tak sme si vyprazdnili vrecká a zložili na gram,
zachvíľu ho sfajčili a boli presne tam,
kde sme chceli byť, rád si na to spomínam,
boli sme malí parchanti, ale svet patril nám...