Lúka

V úzkych uličkách,
v uličkách bez konca po stene lezie mrak.
V úzkych uličkách padá tmavý sneh za golier tulákov,
ktorí len mávnu-nech... všetko padá.
V úzkych uličkách padá bledý sneh,
blednú obrázky, slabne aj tvoj smiech.
V úzkych uličkách voda kanálmi ustúpi do morí,
len ryby tiché a bez farieb plávajú oproti nám.
V úzkych uličkách chodíš bez konca,
v úzkych uličkách sa múry nekončia.
Jablká v skrytých záhradách zrejú bez nás.
V úzkych uličkách hviezda nestojí,
je to lietadlo,
s ľuďmi odlieta a
teba bez lístka necháva stáť.
V úzkych uličkách tiene sú šašovia, prekrútia zákrutu,
chodník rozdupú na márny prach

Náhle rozpoznáš koniec úzkych ciest,
miznú zákruty, vánok chce ťa viesť,
slnko zapadá a vznieti každý vlas
na tvojej hlave
lúku zažne v nás.
V úzkych uličkách ťa znova po stý krát prepadá pesnička,
čo ústi na lúku kde slnko vychádza a páli tvár.
Slnko vychádza!
Práve môžeš niesť svoje otázky
aj svoj tichý smiech.